Maliarske hry žiakov Rudolfa Rabatina

Otvorili sme v poradí druhú výstavu žiakov vo vstupných priestoroch Domu kultúry v Poprade. Po výstave prác žiakov z ateliéru Anny Fedákovej verejnosti ponúkame výstavu Maliarske hry žiakov Rudolfa Rabatina. Navštívte virtuálny pohľad na práce žiakov a výstavu kliknutím TU alebo na ktorúkoľvek fotografiu.

Výstava je sprístupnená od 8. do 30. apríla 2009 . V programe vernisáže výstavy (8. apríla 2009 o 17. hodine) vystúpili aj žiaci hudobného odboru z tried učiteliek Silvie Balogovej a Márie Radušovskej. Sestry Janka a Slávka Kolárikové zahrali dva Menuety od J. Haydna. Flautové duo v zložení Barbora Kukurová a Zuzana Mlynárová prednieslo ´Andante´ zo Sonaty G.Telemanna a ´Allegro´ zo Sonáty P. Taillarta.

Foto:  Karolína Kmettyová

Komentár: Výstava je výsledkom niekoľkých výtvarných hier, ale aj vážnych zámerov najmä starších autorov. Jednu z hier som nazval „Recyklácia maľby„. Deti vyhľadali nepodarky – neúspešné a odpadové výtvarné práce, ktoré deštruovali rezaním, strihaním do pásov a trhaním do fragmentov použiteľných v novom výtvarnom diele. Výsledkom sú z papiera tkané obrazy, ktoré prekvapujú nielen samotných tvorcov, ale aj divákov. Cenné sú na nich rytmy, nepredvídateľné náhody a šokujúca farebná harmónia. Deštrukcia, rekonštrukcia, akumulácia, rytmizovanie a hľadačské dotváranie sa stali poučnými a nezabudnuteľnými spôsobmi kreativity a výtvarnej tvorby. Druhá výtvarná hra „Parafrázovanie“ používa staré reprodukcie slávnych maliarskych diel. Žiakom sa najviac páčili diela Vincenta van Gogha (1853 -1890), Claudea Moneta (1840-1926), Salvadora Dalího (1904-1989) a iných umelcov. Táto hra je náročnejšia, ale veľmi poučná. Autor parafrázy musí pozorovať farby, rukopis autora diela, kompozíciu, využívať znalosti o miešaní farieb, o živote umelca, o dobe v ktorej žil a mnoho ďalších vecí. Najkrajší na výsledku je osobný tvorivý vklad žiaka do svojho diela, jeho fantázia, odvaha meniť odpozorované prvky obrazu, alebo schopnosť napodobniť genialitu, s ktorou umelec vytvoril obraz. Tretia je hra na „Reštaurátora“ (opravár obrazov, či fotografií). Deti spočiatku vyberajú na opravu také fotografie, ktoré sa im na prvý pohľad zapáčia. Až pri práci zistia, že zamaskovať poškodené alebo chýbajúce miesto v obraze vyžaduje mnoho úsilia a hľadania, napr.: hľadať farebné odtiene a tóny, skúmať detaily a porovnávať ich s celkom, objavovať logiku videnej reality a spájať ju s vlastnou fantáziou, fantáziu rozvíjať pomocou intenzívnych zážitkov z odpozorovaných faktov. Fotografie sa tak stali pre žiakov predmetom výtvarného záujmu a zároveň umeleckou inšpiráciou. Při všetkých hrách (… a to platí nielen pre deti) je najdôležitejšie to, že poznávame svoje možnosti, objavujeme v sebe schopnosti, ktoré by sme inak nenašli, prekonávame nechuť sebakriticky nazrieť do svojho vnútra. Jednoducho povedané objavujeme svet a najmä sami seba. Rudolf Rabatin